Sedem zázrakov, sedem farieb dúhy, sedem trpaslíkov… Číslo sedem bolo odjakživa číslicou plnosti. Možno preto ma dúha vo svojom spektre práve 7 farieb. S takouto ideou začal náš malý projekt, ktorý sme si pripravili pre deti zo satelitu v Trebišove, detského domova v Sečovciach. Našich sedem stretnutí malo byť akousi prípravou na vytúžený každoročný letný tábor. Každé stretnutie predstavovalo jednu farbu za ktorou sa skrývala úloha. Po jej vyriešení deti zbierali dúhové body, ktoré boli vstupenkou na letný tábor.
Ako inak, aj pobyt vo Vyšných Ružbachoch sa niesol v znamení farieb. Každý deň nová farba a kopec zábavy spojenej s ňou. Decká mali najradšej tú modrú, tá nám symbolizovala vodu, vitalitu, pohyb. Aj napriek zhoršujúcemu počasiu sme tento deň strávili na miestnom kúpalisku a športovými disciplínami podvečer. Ak by ste náhodou nevedeli, dúha má vo svojom spektre modré farby až dve, čo naše detská nesmierne potešilo. Žltá bola farbou slnka, svetla a zábavy. A tento deň bol ozaj slnečný.
Vyvrcholil nočnou hrou, ktorá sa však neniesla v znamení strachu a práve naopak. Deti nasledovali svetlo, ktoré sa stále zväčšovalo, až kým sa spoločne ocitli pri nádherne vyzdobenom strome plnom farieb a sladkostí. Možno sa zdá ťažké zabaviť deti v predškolskom veku. Môže sa nám zdať, že už nemajú toľko fantázie ako kedysi my. No stačí len málo, načrtnúť zaujímavú myšlienku a budete sa unášať v mori detskej fantázie.
Ako dobrovoľník nie je mojou úlohou deti vychovávať, napomínať ale byť jeho kamarát a ísť mu vzorom. Práve preto sa tábory rád vraciam. Kde inde zažijete zmeškaný autobus zo Starej Ľubovne, pred ktorým stojíte asi 15 minút i v domnienke, že to nie je náš spoj a zabávali sa s deckami na zábradliach. Alebo spoločné večerné pozeranie rozprávky, kde na manželskej posteli leží krížom-krážom desať detí a minimálne dvaja z nich si už dávno sladko pochrapkávajú. Ráno sa prebúdzate na džavot najmenších, ktorí vás s úsmevom na tvári spoza pootvorených dverí sledujú či ešte spíte a keď sebou len trochu šklbnete, rozutekajú sa s hlasným smiechom naspäť do svojej izbičky.
Na sklonku tábora, po odovzdaní diplomov a zbalenia si posledných vecí do kufra bola noc o čosi tichšia ako tie predošlé. Nikto sa netešil, že naše farebné dobrodružstvo končí. Sľúbili sme si však, že sa čoskoro opäť stretneme ako stále a spoločne pripravíme ďalšie dobrodružstvá.
To všetko a ešte omnoho viac som na tábore zažil. Naučil som sa vidieť svet farebne, nie iba čiernobielo.
Dúhový tabor sa mohol realizovat aj vďaka finančnej podpore Nadačného fondu Telekom v Nadácii Pontis.