Vždy keď sa naskytne príležitosť prezentovať dobrovoľnícku činnosť našej organizácie pred študentmi sociálnej práce, natisne sa mi rovnaká otázka: „Sú budúci sociálni pracovníci ochotní otestovať si svoje zručnosti a doposiaľ získané vedomosti práve dobrovoľníckou činnosťou? Je pre nich dobrovoľnícka činnosť dostatočnou praktickou skúsenosťou?“ Úvahy nad týmito a podobnými otázkami ma priviedli k rozhodnutiu predstaviť študentom odboru Sociálnej práce na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach dobrovoľníctvo v novom, netradičnom svetle.
Hovorila som o jednotlivých programoch, vzdelávaniach a skupinách dobrovoľníkov, no predovšetkým som sa zamerala na konkrétne cieľové skupiny, s ktorými môžu dobrovoľníci pracovať. Poukázala som na skutočnosť, že samotné dobrovoľníctvo má okrem hodnoty sebarealizácie, zadosťučinenia a pomoci aj ďalší rozmer. Budúcim uchádzačom o zamestnanie sa zvyšuje status úspešného kandidáta na pracovnú pozíciu a skúsenosťou s dobrovoľníckou činnosťou.
Na moje prekvapenie sa na absolvovanie praxe prostredníctvom dobrovoľníctva prihlásilo dvanásť študentov. Takmer tri mesiace, od marca do mája, tak mali možnosť spoznávať nuansy dobrovoľníckej činnosti. Prvé spoločné stretnutie sa nieslo v duchu nastavovania pravidiel, harmonogramu a ich povinností. Podstatou bola práca s každou cieľovou skupinou – deťmi v náhradnej starostlivosti, deťmi z detského domova a deťmi zo zariadenia núdzového bývania. Pre každú skupinu vytvorili pásmo aktivít, hier a tvorivých dielní so zreteľom na vek, sociálnu situáciu a prostredie, kde sa aktivita konala. V neposlednom rade sa každý zúčastnil veľkého podujatia – Najmilšieho koncertu roka v Košiciach, ktorý bol ich prvou skúsenosťou s deťmi z rôznych typov zariadení.
I napriek malým či žiadnym predošlým skúsenostiam si študenti dali na príprave a vedení aktivít záležať. Deti sa do hier s radosťou zapájali a dovolili im spoznávať ich detský svet. Po absolvovaní praxe ma mnohí z nich oslovili na ďalšiu spoluprácu, čo je pre nás veľkým zadosťučinením. Myslím si, že je to jedna z možností, ako urobiť našim budúcim kolegom sociálnu prácu atraktívnejšou, a tým ich motivovať aj k dobrovoľníckej činnosti, ktorou pomáhajú nie len deťom, samotnej organizácií, ale aj sami sebe. S pokojným svedomím si môžem na svoje otázky odpovedať kladne a pokračovať v rozvíjaní nastávajúcich sociálnych pracovníkov prostredníctvom skúsenosti s dobrovoľníctvom.
Martina Dulebová
Koordinátor detských a dobrovoľníckych programov