Liptovský Mikuláš 23. marec 2018 – Počet mladých dospelých, ktorí potrebujú pomoc a poradenstvo po odchode z detského domova každoročne stúpa. Úsmev ako dar poukazuje na to, že nedostatočné vysporiadanie sa s minulosťou bývalých domovákov negatívne ovplyvňuje a trauma z opustenia rodičmi im komplikuje život, aj vzťahy. Organizácia chce zmeniť tento stav a preto usporiadala konferenciu „Ako viesť deti k odpusteniu“, na ktorej diskutovali odborníci z oblasti psychológie, sociálnej práce a vzdelávania.
Len vedomosti a zručnosti nestačia. Úspešnosť mladých dospelých, ktorí sa musia po odchode z detského domova postaviť na vlastné nohy závisí aj od toho, ako sa vysporiadajú s traumou odlúčenia od rodiny a s pocitom, že ich opustili mama alebo otec. „Aby mohli žiť život oslobodený od minulosti, potrebujú pochopiť, vyjadriť bolesť a hnev a nakoniec odpustiť. Nielen oni, všetci sme spútaní krivdami a ranami z detstva. Naša konferencia ponúkla teórie, ale aj praktické návody, ako uzdraviť naše vzťahy,“ hovorí Magdaléna Biznárová, psychologička Úsmevu ako dar.
Odborníci sa zhodujú na tom, že proces odpustenia nie je jednoduchý, ale je dôležitý pre to, aby bol človek spokojnejší a šťastnejší. „Odpustenie nie je emócia, je to rozhodnutie a mnoho ľudí sa mu vyhýba. Následkom toho však pociťujú nedôveru, nie sú schopní riešiť konflikty či nadväzovať vzťahy a často bývajú chorí psychicky alebo aj fyzicky. Najviac si ubližuje ten, kto neodpustí,“ dodáva Jolana Nátherová, sociálna pracovníčka, ktorá sa orientuje na rómsku komunitu v Banskej Bystrici. Na konferencii vystúpil aj Ladislav Adamovič, riaditeľ Detského domova Necpaly, ktorý je sám bývalý domovák. „Privítal som, že sa začíname verejne zaoberať s témou odpustenia, na druhej strane si však uvedomujem jej intimitu. Nájsť správny čas, kedy zranené dieťa máme viesť k odpusteniu, si vyžaduje veľkú dávku pochopenia a osobného záujmu o dieťa,“ hovorí Ladislav Adamovič. „Aj pre mňa osobne bolo dôležité, aby som odpustil. Trvalo to asi šesť rokov, kým som si uvedomil, že moja minulosť príliš ovplyvňuje moju realitu a treba s tým niečo robiť,“ dodáva.
Konferencia Ako viesť deti k odpusteniu bola súčasťou projektu Podpora duševného zdravia u detí, ktorý Úsmev ako dar realizoval s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky – v rámci dotácie podpora duševného zdravia v Slovenskej republike pre rok 2017. Pre verejnosť bolo pripravené podujatie Večer odpustenia a zmierenia v Ružomberku, na ktorom vystúpili hudobní hostia ako rómska chválová skupina F6, ESPÉ – Július Slovák či Lamačské chvály. O svoje svedectvá sa podelili rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, spevák Paľo Drapák či bývalý domovák Atilla Szajkó, autor hymny detí z detských domovov. „Nemám konkrétnu skúsenosť s odpúšťaním, ale myslím si, že život v neodpustení je ťažký a začarovaný. Ako kráčať po kolená v piesku. Človek sa nikam neposunie a keď, tak len pomaly a s veľkou námahou. Stojí za to odpúšťať,“ zamyslela sa Adela Vinczeová, ktorá večerom sprevádzala.
