Ako podporujeme rodinu v núdzi? Čím začíname? …a čo tak začať bývaním? Odpovede na tieto otázky počas konferencie boli pre nás všetkých silným impulzom pre ďalšie zlepšenie práce a pomoci deťom a rodinám v ťažkých životných situáciách. Čím jasnejšie vieme potreby rodín a detí v núdzi pomenovať, tým efektívnejšie kroky v pomoci a starostlivosti vieme podniknúť, aby mohli tieto rodiny žiť svoj život samostatne, bez nutnosti byť odkázaný na systém sociálnych služieb. Bez domova, bez istej strechy nad hlavou, nie je možné dlhodobo zvyšovať kvalitu života jednotlivcov a rodín, preto je téma dostupného bývania pre rodiny v ohrození dnes vysoko aktuálna a vyžaduje si aktívnu spoluprácu neziskového sektora, samosprávy a biznis sektora.
Manželia Ondášovci z Nadácie DeDo v úvode popísali prechod od intuitívnej pomoci deťom z detských domovov k dnešnej, veľmi úzkej spolupráci a prepojeniu Úsmevu ako dar a Nadácie DeDo. Toto spojenie prináša kvalitnú odbornú pomoc, podporu a služby pre našich klientov v ohrození. Na základe pozitívnej skúsenosti z minulého roka, sme sa opäť rozhodli pre formu moderovaných diskusných blokov. V prvom bloku sme privítali p. Soňu Hlaváčovú z ADCHK, Soňu Vancákovú z OZ Maják Nádeje, Gabrielu Klimzovú z Miesta pod Slnkom a Štefániu Derevjaníkovú z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V diskusii sme hovorili o téme potrieb našich klientov. Za každou vyjadrenou potrebou, s ktorou naši klienti prichádzajú, sa často skrýva ešte množstvo iných. Na to, aby sme sa k nim dopracovali potrebujeme najmä čas, ochotu a pozitívne nastavenie na človeka, ktorý k nám prichádza. V každej z týchto organizácií sa zameriavajú na niečo, čím sa odlišujú od iných. V Mieste pod Slnkom majú program na prácu s nezamestnanými, Maják Nádeje pracuje s rodinami, či matkami s deťmi a snaží sa ich zapájať do práce a duchovnej formácie. P. Hlaváčová poukázala na potrebu prepojenia a zdieľania informácií a keďže pracujú s ľuďmi bez domova, aj na to, ako veľmi potrebné je práve prijatie klienta, o ktoré sa snažia ich pracovníci. Za organizáciu Úsmev ako dar moderovala túto diskusiu p. Veronika Prokopová. V našej organizácii sa snažíme o spoluprácu aj s týmito organizáciami a o sieťovanie a komplexnosť pomoci, ktorú vieme využiť v prospech našich klientov. Diskusia bola obohatená aj vstupmi p. Derevjaníkovej, ktorá z pohľadu Ústredia práce pomenovala potreby a lepšiu schopnosť na nich reagovať práve v Centrách pre deti a rodinu, ktoré prináša novela zákona č.305.
V druhom bloku sme hovorili o potrebách z pohľadu klienta v pobytových službách. Prínosom pre účastníkov boli tiež fungujúce spôsoby práce, ktoré diskutujúci opísali na konkrétnych príkladoch. Zo Spišskej charity prijala pozvanie p. Alexandra Hovancová, ktorá vyzdvihla dôležitosť neformálnych rozhovorov s klientom a prijatie človeka v ohrození ako rovnocenného partnera. Martin Cvik z Dorka n.o. sa zameral na to, ako vedia pracovať s mladými ľuďmi, ktorých majú v Domove na pol ceste a aké možnosti využívajú najmä na motiváciu a ich zapojenie sa do života. S touto cieľovou skupinou pracujú aj v Relevant n.o., ktorých zastupoval riaditeľ p. Marek Ilenin. Pozitívne hodnotil multidisciplinárny prístup, ktorý využívajú vďaka podpore, ktorú majú z biznis sektora. O tomto prepojení a jeho výhodách hovorila aj p. Andrea Danihelová z VSE Holding, a.s., keď pomenovala dôležitosť jasnej predstavy o tom, čo a ako chce niekto robiť, aby mohol získať podporu. Čím konkrétnejšie bude vedieť o tom, čo robí povedať a mať aj výsledky práce a víziu do budúcna, tým skôr sa môže podariť aj dlhodobé partnerstvo, ako má napr. Úsmev ako dar a Nadácia DeDo pri podpore svojich projektov. Zameranie na stavbu a podporu „samostatnejšieho” bývania načrtol kolega Radoslav Dráb, ktorý viac rozobral v poobedňajšom vstupe.
Pozitívnym odkazom z celého doobedňajšieho program bolo určite aj to, že napriek mnohým ťažkostiam a prekážkam, s ktorými bojujeme na poli sociálnej pomoci, sa darí robiť veľmi veľa dobrého. Pre konkrétnych ľudí, rodiny, matky s deťmi. „Deti za nič nemôžu”, hovorí p. Ondáš a preto sa snažíme hľadať vždy nové impulzy pre podporu našej práce, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby čím menej detí vyrastalo mimo rodinu a teda následne, aby mohli žiť samostatne svoj život, bez nutnosti byť odkázaný na systém sociálnych služieb.
Tretí blok mal tému „…a čo tak začať bývaním?“. Ako uviedla Barbora Bírová z Platformy pro sociální bydlení z Prahy, na Slovensku je dnes bývanie vnímané ako zásluhová záležitosť, pričom bývanie nemá charakter ľudského práva, ale stáva sa čisto trhovou komoditou, čo znižuje jeho dostupnosť nie len pre rodiny a jednotlivcov s veľmi nízkymi príjmami, ale pre mnohé ďalšie skupiny – napríklad mladých ľudí po skončení školy, rozvedených manželov s deťmi a seniorov. Radoslav Dráb zo Spoločnosti Úsmev ako dar povedal, že špecificky mladí dospelí po opustení detských domovov, osamelí rodičia (najmä mamy) s viacerými deťmi ale aj kompletné rodiny s nízkym príjmom či seniori dnes veľmi často čelia situácii bezdomovectva. Z diskusie vyplynulo, že bezdomovectvo, ako ho na Slovensku vnímame, je len zlomkom skutočnej situácie – bezdomovcom nie je iba “starší pán s fúzami sediaci na rohu ulice, ale je to aj každý človek bez stabilnej strechy nad hlavou (vrátane tých prespávajúcich v nocľahárňach), bez bytu (teda aj človek žijúci v azylovom dome alebo v ubytovni), v neistých podmienkach (krátkodobé a neisté podnájmy či bývanie v byte u príbuzných bez právneho nároku na toto bývanie) či žijúci v neprimeraných podmienkach (preplnená domácnosť s menej ako 9,5 m² na osobu, nevhodným technickým stavom budovy, bez prístupu k elektrine a vode).
Na otázku, či je možné bezdomovectvo ukončovať, a nie len manažovať, odpovedala Barbora Bírová príkladmi zo zahraničia, kde sa už viac ako 30 rokov uplatňuje prístup Housing First, teda Bývanie predovšetkým (plnohodnotné dlhodobé nájomné bývanie s podpornými službami šitými na mieru danej osobe či rodine bez domova), ktorý v porovnaní s aktuálne uplatňovaným prístupom Housing Ready (príprava na bývanie v stupňovitom systéme útulkov, tréningového bývania či bývania s krátkodobými zmluvami akoby „na skúšku“ až vo finále nasledovaného trvalým plnohodnotným bývaním) je nie len že vysoko úspešný v oblasti udržania si bývania (80-90% Housing First v porovnaní s 20-40% pri Housing Ready), ale výrazne zvyšuje kvalitu života jednotlivcov a rodín (najmä v oblasti zdravia, vzdelávania a zamestnania) a navyše je z pohľadu verejných financií významne lacnejší.
Petra Kollárová prezentovala projekt OZ Vagus realizovaný v Bratislave s názvom Housing First Cverna, ktorý v troch bytových jednotkách už niekoľko mesiacov poskytujú nezávislé bývanie ľuďom s históriou bezdomovectva. Radoslav Dráb prezentoval projekty dlhodobého nájomného bývania pre rodiny v Jasove a Košiciach-Šaci (dnes spolu 8 bytov), ktoré Nadácia Dedo a Úsmev ako dar začali realizovať už pred 5 rokmi. Ako uviedli zástupcovia oboch mimovládnych organizácií, tieto projekty nemajú a nemôžu mať ambíciu vyriešiť potrebu dostupného bývania pre ľudí bez domova v Bratislave a v Košiciach, avšak okrem pomoci konkrétnym ľuďom chcú byť ukážkou a dôkazom toho, že odpoveďou na bezdomovectvo je a má byť bývanie – konkrétne dlhodobé nájomné bývanie s podpornými službami šitými na mieru danej osobe či rodine.
V diskusii o role miestnej samosprávy pri ukončovaní bezdomovectva sa všetci prezentujúci zhodli na tom, že práve obce a mestá sú subjektmi, ktoré ako jediné môžu na svojich územiach vytvoriť integrovaný systém spájajúci všetkých partnerov poskytujúcich sociálne služby, správcu mestského bytového fondu a ďalšie služby s cieľom reálne ukončovať bezdomovectvo rodín a jednotlivcov. Barbora Bírová uviedla, že je nevyhnutné prejsť od programov na manažovanie bezdomovectva k vytvoreniu systému na ukončenie bezdomovectva a prezentovala tiež príklad Fínska, ktoré má na ukončovanie bezdomovectva národnú stratégiu a jej uplatňovaním sa jej darí bezdomovectvo výrazne znižovať a približovať sa veľmi rýchlo k jeho ukončeniu. Následne predstavila princípy Housing First prístupu a skúsenosti z českých miest a obcí, ktoré postupne prijímajú výzvu na ukončovanie bezdomovectva a majú v tejto oblasti prvé úspechy. V ďalšej diskusii zameranej na potrebné kroky pre realizáciu Housing First na Slovensku, resp. v Košiciach, sa ako kľúčové ukázali najmä realizácia registračného týždňa (aktivita zameraná na zistenie počtu a potrieb ľudí bez domova) a definovanie spolupráce mestskej samosprávy s poskytovateľmi služieb. Účastníci konferencie sa v záverečnom čase na otázky publika zaujímali o typy podporných služieb, ktoré sa poskytujú osobám a rodinám zapojeným do Housing First, resp. o fakt či existujú jednotlivci a rodiny, pre ktoré tento prístup nie je vhodný a či dochádza k ich výberu ešte pred začatím projektu, a skúsenosti s Housing First prístupom z Českej republiky. V závere diskusie vyjadrila moderátorka tohto bloku Alena Vachnová z Nadácie DeDo a Úsmevu ako dar v Košiciach zámer a záväzok oboch organizácií venovať sa téme dostupného bývania pre rodiny v ohrození a hľadať spôsoby presadenia Housing First prístupu na východnom Slovensku.
Foto / Patrik Labant
