Príčiny vyňatia detí z rodín a profil rizikovej rodiny
Prečo sú deti vyňaté z rodiny? Aká je šanca, že sa vrátia späť? Ako pomôcť rodinám, aby boli tým, k čomu majú predpoklad, najlepším miestom pre výchovu a život svojich detí?
Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar v spolupráci s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočnili prieskum, v ktorom zamestnanci úradov práce, sociálnych vecí a rodiny zhodnotili dôvody vyňatia z rodiny u všetkých detí, ktoré boli vyňaté v prvom polroku 2006.
Výsledky výskumum v skrátenej forme si môžete stiahnuť tu. (formát .pdf)
Najohrozenejšie skupiny detí z hľadiska veku sú deti od 0 do 3 rokov a deti vo veku od 10 do 15 rokov. Takmer polovica detí bola vyňatá v jednom termíne so súrodencami.
Z výsledkov výskumu je možné vytvoriť profil rizikových rodičov. Matka väčšinou žije osamelo bez stabilného partnera, bez stáleho bývania, s viacerými deťmi. Má nad 30 rokov, nízke vzdelanie, je dlhodobo nezamestnaná alebo na materskej dovolenke. Medzi rizikové charakteristiky na strane otca patria nízke vzdelanie, dlhodobá nezamestnanosť, vek nad 40 rokov a najmä neprijatie zodpovednosti za výchovu detí. Z profilov rodičov sa zdá, že vyňatie dieťaťa a jemu predchádzajúca neschopnosť alebo neochota sa o dieťa postarať nie je dôsledkom nezamestnanosti alebo nízkeho vzdelania, ale ide skôr o určitý komplex osobnostných charakteristík, ktoré opisujú daného rodiča ako nedostatočne schopného postarať sa o seba a o iných a efektívne riešiť svoje vlastné životné výzvy, medzi ktoré postupne patria školské vzdelanie, zamestnanie a neskôr výchova vlastných detí.
Medzi najčastejšie dôvody vyňatia na strane dieťaťa patrili zanedbávanie školskej dochádzky, úteky a túlanie z domu, páchanie trestnej činnosti, členstvo v nevhodnej partii a poruchy správania v škole, vo vzťahu k rodičovi a vo vzťahu s inými deťmi.
Najčastejším dôvodom na strane rodičov bola strata bývania, alkoholizmus matky a otca a strata zamestnania rodičov. Medzi dôvody vyňatia patril aj zdravotný stav rodičov alebo dieťaťa, týranie v rodine alebo agresívne správanie. V troch prípadoch sa jednalo o utajený pôrod a v jednom prípade bolo uvedené umiestnenie v hniezde záchrany.
Dôvody vyňatia sa líšili podľa veku dieťaťa. Čím bolo dieťa mladšie, tým viac za jeho vyňatie zodpovedala neochota rodičov sa o neho postarať. Naopak u starších detí prevažovali problémy v správaní na strane dieťaťa. Aj tu však platí, že mnohé z nich majú korene práve v nevhodnom správaní dospelých.
Významným zistením je údaj o počte otcov a matiek, ktorým bola v minulosti nariadená ústavná starostlivosť. Matky, ktorým bola v minulosti nariadená ústavná starostlivosť, majú 53-krát vyššiu pravdepodobnosť, že ich dieťa bude vyňaté, ako ostatné matky. U otcov, ktorým bola nariadená v minulosti ústavná starostlivosť, je táto pravdepodobnosť 19-krát vyššia.
Viacero údajov zistených vo výskume naznačuje narastajúcu rezignáciu rodičov na riešenie svojich problémov a problémov svojich detí. V určitom veku môže dôjsť u rodičov k stavu, že nevedia sami riešiť problémy a potrebujú pomoc. Krízy, problémy vo vzťahu k partnerovi, problémy detí a patologické vzorce v rodine sa postupne kumulujú až im prerastú cez hlavu. Postupne môže dôjsť k rozpadu rodiny.
Závažným zistením výskumu je vynímanie detí z rodín na základe dôvodov, ktoré súvisia s ekonomickou situáciou, napriek tomu, že tie samé o sebe by nemali byť dôvodmi vyňatia. Ukázalo sa že až polovica rodín nemala vlastné alebo aspoň prenajaté osobitné bývanie.
Azda najdôležitejším zistením výskumu je, že až 56 % vyňatých detí má šancu vrátiť sa do pôvodnej rodiny, ak sa splnia určité predpoklady a rodina dostane náležitú podporu v podobe sanácie rodinného prostredia. Nádejou je fakt, že viac ako polovica matiek spolupracovala s úradmi pred vyňatím dieťaťa. Naopak alarmujúcim zistením je malý záujem otcov vyňatých detí o spoluprácu s úradmi pred aj po vyňatí.
Rovnako dôležitá ako riešenie problémov rodín je ich prevencia. Popri systematickej a praktickej podpore konkrétnym rodinám nemožno zabúdať na podporu rodiny ako inštitúcie. Pod ňou myslíme najmä funkčnú biologickú rodinu založenú na stabilnom manželskom zväzku muža a ženy, ktorá je najvhodnejším miestom na výchovu detí.
Výchova k manželstvu a rodičovstvu musí mať pevné miesto v učebných osnovách, najmä tam, kde zlyhali rodičia a nemôžu slúžiť ako príklad. O to viac to platí pre deti v ústavnej starostlivosti. Osobitnú podporu si vyžadujú rómske komunity. Ukazuje sa, že najlepším prostriedkom pre riešenie situácie v týchto komunitách je terénna sociálna práca, zvlášť vo forme misijnej práce. Výsledky potvrdzujú dôležitosť podpory zamestnanosti a bývania.
Medzi najsilnejšie zdroje podpory rodiny je zapojenie širšej rodiny a susedstva. Na úrovni obce predstavujú účinnú pomoc komunitné centrá, v ktorých môžu jednotlivé generácie aj celé rodiny spolu tráviť svoj čas, vzdelávať sa, rozvíjať rodičovské zručnosti, stretávať sa s odborníkmi a ďalšími spoluobčanmi. Osobitne vhodnou formou pomoci rodine sú rodinné konferencie, ktoré predstavujú nový prístup v práci s rodinou, zameraný na riešenie problémov rodiny a jej konkrétneho člena. Na rozdiel od tradičného prístupu, v ktorom je kľúčovou osobou pri hľadaní riešení sociálny pracovník, pri rodinnej konferencii je nositeľom riešení široká rodina a iné dôležité blízke osoby.
Čím kratšie trvá separácia dieťaťa od rodiny, tým je väčšia ochota rodičov spolupracovať a tým je väčšia pravdepodobnosť návratu dieťaťa do rodiny. Dôležité je prekonať predstavu niektorých rodičov, že v detskom domove bude o ich deti lepšie postarané, ako je to v rámci ich schopností doma. Dôležité je tiež poukázať na dočasnosť akéhokoľvek riešenia, pri ktorom je dieťa vyňaté z rodiny.