Aj odborníci potrebujú supervíziu. Len tak ich odbornosť môže neustále naberať na kvalite, a zároveň nestrácať na entuziazme. Naša práca s rodinami v kríze si vyžaduje práve takých odborníkov – kvalifikovaných a zanietených. Preto sa v 15.2.2013 v priestoroch Vysokej školy sv. Alžbety v Žiline uskutočnilo supervízne stretnutie terénnych sociálnych pracovníkov spoločnosti Úsmev ako dar.
Zúčastnilo sa ho 15 pracovníkov z celého Slovenska, aby tu načerpali inšpiráciu a usmernenie, ktoré by mohli priniesť späť do svojich regiónov. Supervízorkou stretnutia bola psychologička Mgr. Andrea Hudeková.
Samotný program pozostával z troch blokov. V prvom sa účastníci prostredníctvom zážitkových aktivít navzájom bližšie zoznámili a zároveň si v asociatívnej hre ozrejmili vlastné postoje k sociálnej práci ako takej. Druhou a ťažiskovou časťou bola samotná supervízia, pri ktorej A. Hudeková využila Bálintovu metódu. Zúčastnení prezentovali prípady, na ktorých aktuálne pracujú, a spoločne vybrali jednu kazuistiku. Supervidovaný prípad predstavil sociálny pracovník prievidzskej pobočky Stanislav Kret. Ohniskom diskusie sa stala otázka, či klientovi poskytnúť aj finančnú pomoc. Prípadne, ako takúto pomoc zacieliť. Podľa zvolenej metodiky mohli všetci zúčastnení vyjadriť svoje názory, dojmy a pohľady na danú tému. Členovia skupiny spoločne uvažovali, ako by postupovali v práci s klientom na mieste supervidovaného.
„Každý na sa na daný problém pozerá z inej perspektívy, ktorá je podmienená jeho osobnou i profesionálnou skúsenosťou. Jeden to vidí tak, druhý inak. A práve keď sa stretne viacero pohľadov, máte šancu uvidieť celú záležitosť z väčšieho nadhľadu, lepšie sa zorientovať a objaviť riešenia, ktoré by vám samému nenapadli,“ hovorí riaditeľka pobočky Úsmev ako dar v Prievidzi Mgr. Jana Kocanová.
Cieľom supervízie nie je poskytnúť jednoznačnú odpoveď, ale ponúknuť viacero perspektív, z ktorých každá nesie vlastné východiská. Tak to bolo aj v tomto prípade. Stanislav Kret dostal od svojich kolegov množstvo nápadov a impulzov, no ešte dôležitejšie bolo, že rozšíril svoj pohľad na vec, uvidel ju v novom svetle, a tým prehĺbil aj svoje porozumenie situácie. Supervízorka A. Hudeková nezabudla zdôrazniť, že je vždy dôležité počúvať klienta a byť vnímavý voči jeho potrebám. Práve on je „terénom“, ku ktorému by malo riešenie priliehať, nie predstava pracovníka o tom, „ako by to malo byť“.
V záverečnom bloku stretnutia sa zúčastnení rozdelili do dvoch skupín, v ktorých rozoberali príklady dobrej praxe a otvorene tlmočili svoje potreby. Medzi uvedenými potrebami zarezonovali aj témy ako: ďalšie vzdelávanie, spolupráca s inými zainteresovanými subjektmi, opakovaná a častá supervízia.
Veríme, že potreby našich terénnych sociálnych pracovníkov budeme môcť postupne naplniť tak, aby prospech z toho pocítili nielen oni, ale aj ich klienti, ohrozené rodiny.