V dňoch 22. až 23. 11. 2013 sa v Ružomberku uskutočnilo informačné stretnutie prezentujúce model Stretnutia rodinného kruhu, na ktoré priamo nadviazalo školenie nových koordinátorov tohto spôsobu práce s ohrozeným dieťaťom a jeho rodinou.
Na to, aby sme mohli pracovať s ohrozenými deťmi a ich rodinami a posilňovať ich pri zvládaní krízových situácií, potrebujeme zručných odborníkov, ale predovšetkým ľudí, ktorí veria v silu rodiny a jej nezastupiteľné miesto v živote dieťaťa. Nemusí ísť pri tom len o sociálnych pracovníkov, ktorých je v ich náročnej službe stále nedostatok. Model Stretnutia rodinného kruhu (SRK) rešpektuje – potvrdzuje v sociálnej práci s rodinou rolu sociálneho pracovníka s mandátom štátu chrániť dieťa, no vychádza i z predpokladu, že rodina sama najlepšie pozná svoju situáciu, svoje limity i svoje možnosti a často zvonka potrebuje len podnet k iniciatíve a pomoc pri znovunadviazaní pretrhnutých rodinných vzťahov, či vytvorení nových podporných vzťahov v záujme ohrozeného dieťaťa. Túto facilitačnú, a čo je kľúčové, tiež nestrannú rolu pri Stretnutí rodinného kruhu na seba preberá koordinátor- facilitátor SRK. Človek, ktorý vyhľadáva a spája blízke vzťahové osoby dieťaťa, oslovuje širokú rodinu a ľudí z komunity, príslušných odborníkov zo života dieťaťa (lekár, pedagóg, psychológ…), uskutočňuje prípravné stretnutia so všetkými zainteresovanými a koordinuje samotný priebeh stretnutia. No pri tom všetkom zostáva nezávislý a nemá rozhodovaciu právomoc. Zodpovednosť za riešenia zostáva na rodine a jej podpornej sieti. Im prináleží možnosť vytvoriť plán riešenia pre dieťa, ktorý predkladá sociálnemu pracovníkovi na schválenie.
„Ide o inovatívny prístup v sociálnej oblasti, ktorý aktivizuje vlastné kapacity – vlastný potenciál rodiny. Zužitkováva dostupné a prirodzené zdroje rodiny a blízkych ľudí okolo dieťaťa, čo zabezpečí, že poskytovaná pomoc vychádza z dobrého poznania problému a je odrazom skutočných potrieb klienta,“ vysvetľuje metodička SRK Monika Miklošková.
Informačné stretnutie bolo určené primárne pracovníkom detských domovov, no otvorené bolo i pre verejnosť. Zúčastnilo sa ho spolu 64 ľudí. Tridsiati ôsmi z nich sa rozhodli o problematiku zaujímať hlbšie a pokračovať v tréningu na úlohu koordinátora Stretnutí rodinného kruhu. Dvojdňové školenie viedli skúsení sociálni pracovníci Úsmevu ako dar, metodici modelu SRK: Monika Miklošková, Mária Melicherčíková a Stanislav Kret. Počas týchto dvoch dní si budúci koordinátori mohli osvojiť filozofiu a metodiku procesu Stretnutí rodinného kruhu, oboznámiť sa s konkrétnymi prípadmi z praxe, ale aj vyskúšať si svoje zručnosti v modelových situáciách.
„Čo na filozofii Stretnutí rodinného kruhu oceňujem najviac, je to, že rodinu nezbavuje jej zodpovednosti za vlastné dieťa a ponecháva jej kompetencie. Konečne sa nám ponúka model práce, ktorý sa rodine prispôsobuje a veľmi konkrétne z nej vychádza,“ hovorí sociálna pracovníčka z detského domova v Istebnom, Anna Horvátová po absolvovaní školenia.
Tréning koordinátorov sa však touto skúsenosťou nekončí, naopak. Na to, aby mohli samostatne pracovať s rodinou, potrebujú absolvovať ďalšie tréningové výcviky, zúčastniť sa procesu prípravy a samotného SRK skúsených kolegov ako pozorovatelia a realizovať celý proces práce daným modelom pre konkrétnu rodinu pod vedením metodika SRK. Iniciátor tohto inovatívneho – ale vo svojej podstate a svojou filozofiou pre každého z nás veľmi blízkeho modelu práce – Spoločnosť Úsmev ako dar podčiarkuje dodržiavanie princípov modelu a silnú profesnú podporu svojim spolupracovníkom, ktorí daným spôsobom chcú s rodinou pracovať. Dobre pripravení a tímovo podporovaní spolupracovníci budú môcť vo svojej práci zodpovedne predstúpiť pred širokú rodinu, v ktorej strede stojí ohrozené dieťa, a umožniť jej, aby prijala potrebné rozhodnutia v jeho záujme a stanovila si plán na ich uskutočnenie. Samostatne, z vlastnej vôle. Pre vlastnú potrebu a potreby svojho dieťaťa.
Jednou z účastníčok školenia bola aj riaditeľka detského domova v Jesenskom Viera Kováčiková. Ako riaditeľka nemôže Stretnutia rodinného kruhu v pozícii koordinátora realizovať priamo u nich v detskom domove, pretože by nespĺňala kritérium nezávislosti, no na školenie sa rozhodla ísť z iného dôvodu. Premýšľa o tom, že by svoje služby ponúkla obciam, v ktorých žijú ohrozené rodiny.
„Vnímam to ako spôsob, ktorý nám pomôže skvalitniť sanáciu rodín a zabrániť tak tomu, aby ich deti napokon museli vyrastať v detských domovoch. Dnes tých nástrojov pre prácu s rodinou nemáme až tak veľa, preto v tom vidím veľkú budúcnosť.“
To, čo skúsenú riaditeľku na tomto prístupe, okrem iného, oslovilo, je aj skutočnosť, že každé zrealizované stretnutie je už samo o sebe úspechom. A tých v sociálnej práci nebýva až tak veľa.
„Či napokon rodina skutočne splní tie úlohy, ktoré si sama stanovila, je vždy otvorené. No už to, že bola schopná sa stretnúť, postaviť sa za dieťa a hľadať spoločne riešenia je dobrým východiskom k tomu, aby sa niečo zmenilo k lepšiemu,“ uzatvára s nádejou absolventka školenia SRK, pani Kováčiková.
