29. a 30. novembra sa na Úsmeve v Bratislave opäť konalo prvé stretnutie akreditovaného výcviku terénnej sociálnej práce pre sociálnych pracovníkov a odbornú verejnosť zo sociálnej oblasti. Cieľom dvojdňového semináru bolo účastníkom bližšie ozrejmiť úvodné fázy práce s rodinou a postupy pri vypracovávaní sociálneho plánu práce s rodinou. Z celkového počtu 70 výcvikových hodín absolvovali seminaristi počas týchto dvoch dní prvých 20.
Školenie, ktorého sa zúčastnilo 15 záujemcov z celého Slovenska, viedli skúsené sociálne pracovníčky Danka Pukancová, Emília Bezáková a psychologička Andrea Hudeková z Úsmevu ako dar. Po počiatočnom oboznámení sa s princípmi, možnosťami a kompetenciami terénnej sociálnej práce sa účastníci rozdelili do skupín, kde mal každý dostatok priestoru vyskúšať si konkrétne postupy v modelových situáciách. Nacvičovali, napríklad, aj „nesúdenie“.
„V tých prvých fázach sociálnej práce, je veľmi dôležité pozrieť sa na situáciu klienta fakticky, bez súdenia, a zamerať sa predovšetkým na jeho silné stránky a potreby. Niekedy sme náchylní vidieť veci cez filter vlastných predsudkov, alebo dať na prvý dojem, ktorý sa neskôr ukáže ako mylný,“ vysvetľuje lektorka školenia Danka Pukancová.
Princíp nesúdenia je základným predpokladom vzájomnej dôvery medzi terénnym sociálnym pracovníkom a klientom, bez ktorej práca s rodinou nemá veľkú šancu na úspech. No okrem empatie a otvoreného vnímania je potrebné stanoviť si aj jasné pravidlá a podmienky spolupráce. Tie tvoria pri práci s klientom „pevné podložie“, s ktorým môžu obe strany počítať a ktoré vnáša do ich vzťahu poriadok a záväznosť.
Účastníci výcviku sa ďalej oboznámili s tým, ako zrealizovať koordinačné stretnutie odborníkov, ktoré im môže poskytnúť dôležitý vhľad do situácie rodiny, a ako pristúpiť k samotnej diagnostike. Tiež mali príležitosť vžiť sa hravou formou do situácie svojho klienta a pozrieť sa na rolu sociálneho pracovníka zvonka. Spoločne sa zamýšľali nad otázkou: Akého sociálneho pracovníka by pustili do svojho domu?
Druhý deň sa priaznivci terénnej sociálnej práce venovali tvorbe plánu práce s rodinou. Ak je pri nadväzovaní kontaktu a diagnostike kľúčové nesúdiť, pri zostavovaní plánu na ozdravenie rodiny je dôležité počúvať. Aktívne počúvanie vytvára priestor pre to, aby klient mohol sám formulovať svoju predstavu a hľadať vlastné riešenia v prospech dieťaťa. Len riešenia, ktoré je človek ochotný akceptovať a ktoré si dokáže zvnútorniť, sa preňho stávajú skutočne smerodajné. A, prirodzene, najlepšie sa osvojujú tie vychádzajúce z nás – našich potrieb, našej aktuálnej situácie a z našich presvedčení. Každá rodina, i tá ohrozená, našťastie, tvorí mikro-komunitu, v ktorej človek nie je sám, a pokiaľ sa podarí posilniť príbuzenské väzby medzi jednotlivými príbuznými či blízkymi osobami, môžu títo spoločnými silami zabezpečiť dieťaťu starostlivosť, akú potrebuje. Aj o tom sa dozvedali účastníci školenia terénnej sociálnej práce a získavali k tomu konkrétne nástroje použiteľné v praxi.
„Zapojenie širšej rodiny do práce s klientom je veľkou pomocou, praktickou aj psychickou. Všetci okolo seba potrebujeme blízkych ľudí. Je úžasné, ak to môžu byť príbuzní. Ale aj keď rodinu nemáme, určite existuje niekto, s kým máme relatívne dobrý vzťah, alebo niekto, s kým si takýto vzťah môžeme vytvoriť. A ten potom môže zohrať dôležitú podpornú rolu v našom živote,“ rekapituluje účastníčka školenia Zuzana Slezáková z Úsmevu ako dar.