S päťčlennou súrodeneckou skupinou, do ktorej patrí aj Peťo, pracujú zamestnanci prievidzskej pobočky Úsmevu ako dar už dlhé roky. Súrodenci sa stretávali na našich súrodeneckých táboroch a po odchode z detských domovov využívali naše odborné sprevádzanie a podporu SOS programu. Troch dospelých súrodencov sa nám podarilo usmerniť tak, aby našli relatívne stabilné zázemie, či už inštitucionálne, alebo vlastné rodinné. Až na Peťa, ktorý sa začiatkom januára opäť objavil na pobočke v Prievidzi a jeho situácia vôbec nebola priaznivá.
SOS program spoločnosti Úsmev ako dar sa zameriava na pomoc mladým dospelým, ktorí opustili brány detského domova, no nedokážu si sami poradiť s problémami, na ktoré narážajú v samostatnom živote. A práve to je Peťov prípad.
Peťo vyrastal v detskom domove v Bojniciach a v reedukačnom centre v Sološnici a po dovŕšení plnoletosti po prvý raz okúsil nezávislosť a s tým spojenú zodpovednosť za seba. Bývanie riešil striedavými pobytmi u najstaršej sestry, na internáte a v ubytovni. Študoval na strednej odbornej škole v Prievidzi, no po čase sa ukázalo, že škola na neho predsa len kládla privysoké nároky, ktoré nebol schopný zvládať, a preto štúdium nedokončil. Peťo sa rozhodol pretĺkať sa na vlastnú päsť a styk s pobočkou prerušil. Aj napriek nášmu úsiliu zistiť, kde sa nachádza a čo s ním je, sa nám kontakt nepodarilo obnoviť. O jeho krokoch nevedel žiaden zo súrodencov. Toto odmlčanie sa trvalo niekoľko mesiacov.
V januári sa Peťo vrátil , bez peňazí, bez výhľadu na bývanie, bez práce. Prišiel na Úsmev požiadať o pomoc. Sociálny pracovník Stano Kret sa ho opäť ujal a v súčasnosti spolu hľadajú možnosti, ako jeho sociálnu situáciu upokojiť a stabilizovať. Našou prvoradou úlohou je motivovať ho k tomu, aby si sám ujasnil, čo potrebuje. Až potom môže nasledovať séria konkrétnych krokov, v ktorých Peťovi vieme pomôcť.
„Peťo má teraz 19 rokov, ale chýbajú mu niektoré zručnosti, ktoré sú pre jeho rovesníkov z rodín samozrejmosťou. Tie potrebuje získať dodatočne, nebude to však jednoduché. Bez podpory dospelých a bez možnosti robiť chyby to nepôjde. Svoju cestu si vyberá sám, my mu na nej chceme poskytnúť práve tú chýbajúcu podporu a povzbudenie,“ dodáva Stanislav Kret.
Podporujeme a sprevádzame nielen Peťa, ale aj jeho rodinné zázemie, teda rodinu staršej sestry, ktorá sa rozhodla brata aspoň dočasne prichýliť. Jej sociálna situácia je skromná, no ustálená. Má dve malé deti a druha, ktorý príležitostne pracuje a o rodinu sa stará. Práve vďaka citovej väzbe, ktorá medzi súrodencami vznikla a pretrvala, má dnes Peťo strechu nad hlavou. Našou snahou je čo najviac toto prostredie posilniť, aby sa Peťo mal od čoho odraziť a mohol si konečne osvojiť návyky potrebné pre samostatný život.
Slávka Liptáková